SK » Svedectvá » Kresťanskí duchovní, teológovia a profesori » Rímskokatolícka cirkev  » Otec Michael Kaszowski »

Dôležitosť pokory pre jednotu

Jednota podľa Druhého vatikánskeho koncilu a Vassula Ryden

P. Kaszowski učil dogmatickú teológiu na arcidiecéznom seminári v Katowiciach v Poľsku posledných 20 rokov

Vassula Ryden, autorka Pravého Života v Bohu, sa nazýva apoštolom jednoty. Jej poslanie zjednotiť Kristovu Cirkev, rozdelenú rozkolmi, sa vskutku javí ako jej prvoradá úloha, ktorá je v posolstvách najzreteľnejšie načrtnutá.

Prednedávnom však bolo Vassule Ryden vyčítané, že údajne hlása falošný ekumenizmus, ktorý Katolícka Cirkev odmietla. Z tohto dôvodu stojí za to porovnať jej učenie s učením Druhého vatikánskeho koncilu, že tento predkladá doktrínu o jednote, ktorú musia akceptovať všetci katolíci.

I. KDE SA DÁ NÁJSŤ PRAVÁ CIRKEV?

Druhý vatikánsky koncil, ktorý sa snažil urýchliť proces zjednotenia Cirkvi, musel predovšetkým vyriešiť problém, ktorý je zároveň dôležitý aj ťažký. Čiže definovať vzťah medzi Jedinou Cirkvou, ktorú založil Ježiš Kristus a mnohými cirkvami, ktoré dnes existujú.

Kristova Cirkev a mnohé cirkvi

Aby sme odpovedali na túto ťažkú otázku, Koncil samotný používa pojem Kristovej Cirkvi, ktorá existuje v Katolíckej, Pravoslávnej a Protestanských Cirkvách. A tak Koncil vysvetľuje:

„Táto Cirkev, ustanovená a usporiadaná na tomto svete ako spoločnosť, jestvuje v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi, ktorí sú v spoločenstve s ním, hoci aj mimo jej organizmu jestvujú mnohé prvky posväcovania a pravdy, ktoré – ako dary vlastvé Kristovej Cirkvi – pobádajú do katolíckej jednoty." (Lumen Gentium 8)

Toto tvrdenie tvorí základ pre koncilovú doktrínu o jednote a ekumenizme. Príklad to urobí jasnejším: Predpokladajme, že v každej krajine existuje niekoľko knižníc, niektoré sú veľké, iné malé. Keď ich porovnáme, mohli by sme povedať, že určité knihy sa nachádzajú vo všetkých knižniciach, iné iba v najväčšej knižnici.

Katolícka Cirkev a iné cirkvi

Mohli by sme tiež povedať, v súlade s Druhým vatikánskym koncilom, že Katolícka Cirkev by sa mohla prirovnať k najväčšej knižnici; Pravoslávna Cirkev je o niečo menšia a ostatné cirkvi ako ešte menšie knižnice.

Podobne cirkvi, ako v prípade s knižnicami, nie sú rovnaké, pretože nie vždy vlastnia všetky prostriedky spásy dané Kristom. A predsa členovia všetkých náboženstiev sú rovní v tom, že všetci sú osobami, ktoré stvoril Boh. Trochu sa to podobá na knižnice: aj v tej najmenšej môže človek nájsť vzácne knihy, ale samotné knižnice nie sú rovnaké z dôvodu množstva zväzkov, ktoré vlastnia. Napriek tomu ľudia, ktorí si požičiavajú knihy od knižníc, sú si všetci rovní z hľadiska ľudskej dôstojnosti.

Koncil teda na jednej strane vyjadruje svoje presvedčenie, že Kristova Cirkev jestvuje vo svojej plnosti v Katolíckej Cirkvi. Na druhej strane, Koncil chápe a oceňuje početné prvky posväcovania a pravdy, ktoré jednoznačne patria Kristovej Cirkvi, a predsa sa nachádzajú v nekatolíckych cirkvách.

Čo pochádza od Krista a od Svätého Ducha, posväcuje a dáva spásu

Koncil vyhlasuje, že všetky prvky posvätenia a pravdy, vrátane tých, ktoré sú mimo Katolíckej Cirkvi, keďže pochádzajú od Krista a od Svätého Ducha, vedú k posväteniu a k spáse. V skutočnosti dekrét Unitatis redintegratio 3 (Dekrét o ekumenizme) objasňuje: "Okrem toho niektoré, ba mnohé a význačné prvky a hodnoty, z ktorých sa vo svojom celku buduje a živí sama Cirkev, možno nájsť aj mimo viditeľného okruhu Katolíckej Cirkvi: písané Božie Slovo, život v milosti, viera, nádej a láska, ako aj iné vnútorné dary Ducha Svätého i viditeľné prvky. Všetky tieto veci, ktoré pochádzajú od Krista a vedú k Nemu, právom patria jedinej Kristovej Cirkvi."

"U našich oddelených bratov sa koná aj nemálo liturgických úkonov kresťanského náboženstva, ktoré môžu rozličným spôsobom bezpochyby vzbudiť skutočný život v milosti, podľa rozmanitého charakteru jednotlivých cirkví alebo spoločenstiev. Treba ich teda pokladať za schopné otvárať vstup do spoločenstva spásy."

Koncilové učenie by sme mohli vysvetliť takto: V malých knižniciach mnohé knihy chýbajú. Napriek tomu tie, ktoré tam nájdete, môžu byť dobre využité: môžu sa požičiavať a užitočne čítať.

Dobré prvky, ale tiež skreslenia

Vyššie citované Koncilové doktrína učenie je veľmi optimistické, pretože rozoznáva prvky jednej jedinečnej Kristovej Cirkvi vo všetkých cirkvách a cirkevných spoločenstvách. Žiaľ, naďalej existuje druhá strana problému, ktorý si Koncil dobre uvedomuje. Určité prostriedky spásy v ne-katolíckych cirkvách v rozličnom stupni chýbajú, ako napríklad posvätenie kňazstva a sviatosť pokánia; ich úcta k Panne Márii a svätým je roztrieštená; a všetky ne-katolícke cirkvi odmietajú veľmi vzácny dar, ktorý Kristus ponúka Svojej Cirkvi, aby ochránil ich jednotu, vieru a pravdu: službu Rímskeho biskupa.

Znovu citujúc príklad s knižnicami, mohli by sme povedať, že určité cirkvi sú ako knižnice, ktoré poškodil oheň, ktorý ich ale nezničil úplne, ale mnohé knihy spálil celkom alebo aspoň čiastočne. Je teda nevyhnutné nahradiť zničené knihy, pretože nemá význam požičiavať si ich: sú nečitateľné.

Koncilová doktrína o Kristovej Cirkvi, ktorá jestvuje v cirkvách, ukazuje cestu k opravdivému ekumenizmu a naznačuje niekoľko praktických krokov, ktoré sú spomenuté v Unitatis redintegratio 5-12. Prezrime si ich a porovnajme ich s tým, čo sa uvádza v posolstvách, ktoré šíri Vassula Ryden.

II. CESTA K CIRKEVNEJ JEDNOTE

Koncil a posolstvá Pravého Života v Bohu nám ukazujú jednotu, ktorú môže priniesť obrátenie, láska a pokora, ktorá rešpektuje dôstojnosť a rovnocennosť toho druhého. Je to jednota vytvorená všetkým dobrom, ktoré pochádza od Krista a od Svätého Ducha. Je založená na pravde, ktorá je rešpektovaná a nikdy sa neodmieta.

Jednota prostredníctvom úprimného pokánia

"Nemôže byť nijaký ekumenizmus hodný toho mena bez vnútorného obrátenia," vyhlasuje Unitatis redintegratio 7. Skutočne, jednota musí byť autentická; nemôže byť zredukovaná na podpis na dohode – na deklaráciu, ktorá sa nedotýka ani srdca ani ducha.

Jednota musí preto vzniknúť predovšetkým v srdciach ľudí obrátených s láskou a úctou ku každému bratovi a sestre v Kristovi. Z tohto dôvodu hovorí Koncil v prvom rade o duchovnom ekumenizme, ktorý sa prejavuje zmenou mentality prostredníctvom obrátenia, svätosti života a modltby. "Táto zmena srdca a svätosť života spolu s verejnou a súkromnou modlitbou za jednotu kresťanov by sa mala pokladať za dušu celého ekumenického hnutia a zaslúži si meno duchovný ekumenizmus." (Unitatis redintegratio 8). Tento duchovný ekumenizmus sa teda tvorí v srdci. Prejavuje sa v láske, úcte a k druhému človeku a v hlbokom a úprimnom obrátení.

Ježišovo posolstvo dané cez Vassulu nám tiež hovorí o "duchovnom" ekumenizme, ktorý začína v srdci človeka. Tu je niekoľko príkladov:

Kráľovstvo Božie je láska, pokoj, jednota a viera v srdci. Je to Pánova Cirkev spojená v jedno vo vnútri tvojho srdca ... Úpenlivo prosím Moje deti, aby sa zjednotili srdcom i hlasom a znova vybudovali prvotnú Cirkev Môjho Syna vo svojich srdciach. Hovorím prvotnú Cirkev Môjho Syna, pretože táto Cirkev bola založená na láske, jednoduchosti, pokore a viere. Nehovorím, že máte rekonštruovať novú budovu, ale mienim tým, že máte obnoviť budovu vo vnútri svojho srdca. Mám tým na mysli, aby ste zbúrali staré tehly vo vnútri svojho srdca, tehly nesvornosti, neznášanlivosti, nevernosti, neochoty odpustiť, nedostatku lásky a zmierením obnoviť Cirkev Môjho Syna. Potrebujete nesmiernu chudobu ducha a prehojne bohatstva veľkodušnosti ... (23. september 1991)

Skutočným kresťanom je ten, kto je kresťanom vo svojom vnútri a skutočná jednota je a bude v srdci. Jednota nebude jednotou litery, ale ducha. (13. október 1991)

Jednota bude v tvojom srdci... a nie podpísaním zmluvy. (14. október 1992)

Láska a pokora vytvárajú jednotu

Nedostatok lásky, pýcha a tvrdosť spôsobujú rozdelenie. Oproti tomu dokonalá láska, jemnosť a pokora vedú Cirkev a ľudstvo k dokonalej jednote. Druhý vatikánsky koncil nám pripomína a zdôrazňuje dôležitosť pokory. "Preto prosme Božieho Ducha o milosť úprimného sebazaprenia, poníženosti, pokornej služby a bratskej veľkodušnosti voči iným." (Unitatis redintegratio 7).

Jedinečná dôležitosť pokory pre jednotu Cirkvi sa zdôrazňuje tiež v posolstvách Pravého Života v Bohu, ktoré by sa mohli považovať za perfektný komentár o koncilových dekrétoch.

Pokora s láskou sú kľúčom k jednote: Láska a Pokora budú ďalším kľúčom k Jednote. Vezmite tieto kľúče a používajte ich, používajte ich, Moji milovaní a buďte jedno, buďte Jeden Svätý Ľud. (9. august 1989)

Pokora odmieta pýchu a nepoddajnosť zrodenú z prepiatej ctižiadosti. Skláňa človeka, aby sa stal služobníkom tých, čo sú okolo neho. Teda jednota sa musí budovať takto:

Dokiaľ nepochopíte, že sa musíte skloniť, nebudete sa môcť zjednotiť. (23. september 1991)

Blahoslavení tí, ktorí sa nerozlišujú pod Mojím Svätým Menom, ale prejavujú svoju jednotu pokorou a láskou. Budú sa nazývať Stĺpmi a Základom Božej svätyne. (14. apríl 1991)

Kým sa nezmierite v pokore jeden s druhým a nebudete sa navzájom milovať tak ako Ja milujem vás, vaše rozdelenie zostane. (27. marec 1992)

Ja som Jeden a napriek tomu každý z nich si vytvoril svojho vlastného Krista. Ja som Hlava Môjho Tela, ale vidím len ich hlavy, nie Moju. Povedz im, aby sklonili svoje hlavy a uvidia Moju. Povedz im, nech sa ponížia, aby som ich mohol pozdvihnúť k Sebe. (7. október 1991)

Uznajte rovnosť a dôstojnosť všetkých

Hoci sa narodili do rôznych náboženstiev, všetci ľudia patria Bohu, ktorý stvoril dušu každého človeka vedome, priamo a s láskou. "Všetci ľudia majú dušu obdarenú rozumom a stvorení na Boží obraz majú tú istú prirodzenosť a ten istý pôvod; ako Kristom vykúpení, majú aj to isté povolanie a Božie určenie. Preto je potrebné čoraz viac uznávať základnú rovnosť všetkých." (Gaudium et spes 29.1)

Pokiaľ človek neuzná túto rovnosť, nie je možné vybudovať autentickú jednotu Cirkvi. Z toho dôvodu je teda nevyhnutné v každom protestantovi, pravoslávnom a v katolíkovi vidieť predovšetkým ich ľudskú dôstojnosť: dôstojnosť stvorenia, ktoré pochádza od Boha a ktoré patrí Jemu. Túto základnú pravdu nachádzame v Kristových posolstvách, ktoré napísala pani Vassula Ryden:

Pravoslávni! Katolíci! Protestanti! Vy všetci patríte Mne! V Mojich Očiach ste všetci Jedno! Ja nerobím žiaden rozdiel. (27. október 1987)

Povedz Mi, či nie ste všetci podobní, stvorení Mojimi Vlastnými Rukami? ... Kto nebol stvorený podľa podoby Môjho Obrazu? ... Mnohí z nich hovoria o jednote a bratstve, ale ich slová sú falošné, prázdne. (25. november 1991)

Sme "jedno" v očiach Boha, ktorý miluje rovnako ľudí všetkých náboženstiev a preto ich tiež musíme rešpektovať, ak máme mať zjednotenú Cirkev.

Pre rovnosť všetkých kresťanov je ešte ďalší dôvod, ktorý zdôrazňuje Koncil; je to krst. "Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty, jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli krstom znovuzrodení." (Unitatis redintegratio 22)

Vďaka krstu tvoria komunity – katolícke ako aj nekatolícke – skutočné Mystické Kristovo Telo; to jest Kristovu Cirkev. Z tohto dôvodu Ježiš v posolstve danom cez Vassulu nám na tému kresťanských spoločenstiev vyhlasuje:

V Mojich Očiach sú všetci rovnakí. (27. október 1987)

Z výrazu "rovnakí" by sme mohli rozumieť, že sú tým istým mystickým telom Krista, ktoré je roztrhané a rozdelené ľuďmi a ešte často zbavené nevyhnutných prostriedkov, daných Kristom na Jeho rozvoj.

Kontext Vassuliných spisov naznačuje, že určité spoločenstvá alebo denominácie sú "také isté" a "podobné" v tom, že sú časťou mystického Kristovho tela. Ale v priebehu histórie sa rozštiepili, čím sa často ochudobnili, keď odmietli časť pravdy a určité prostriedky spásy, ktoré dal Kristus Jeho Cirkvi. Sú ako tie knižnice, ktoré, zatiaľ čo stále zostávajú knižnicami, dovoľujú, aby sa časť ich kníh zničila.

Vážte si Božie dary a deľte sa s nimi

Koncil pripomína: "Okrem toho niektoré, ba mnohé a význačné prvky a hodnoty, z ktorých sa vo svojom celku buduje a živí sama Cirkev, možno nájsť aj mimo viditeľného okruhu Katolíckej cirkvi..." (Unitatis redintegratio 3). Pretože prvky pravdy a obdarovania, ktoré pochádzajú od Krista a Svätého Ducha, budujú a dávajú život Cirkvi, musia byť zdieľané. Dogmatická konštitúcia (Lumen Gentium 15) uvádza určité hodnoty prítomné v ne-katolíckych cirkvách: úctu Svätého písma; náboženskú horlivosť; vieru a lásku k Bohu Otcovi Všemohúcemu a Kristovi, Božiemu Synovi, nášmu Spasiteľovi; milosť krstu; modlitbu, dary a milosti Svätého Ducha; a svedectvo až po vyliatie vlastnej krvi. Článok 15 Unitatis redintegratio vymenúva hodnoty, ktoré sa môžu nájsť vo východných cirkvách: pravé sviatosti, predovšetkým Eucharistia, úcta k Márii, vždy Panne a k svätým; bohatstvo duchovných tradícií, ktoré sú vyjadrené predovšetkým kláštorným životom, liturgickým dedičstvom atď.

Koncil nepoukazuje iba na činnosť Svätého Ducha, ktorý pôsobí v sesterských cirkvách, ale okrem toho radí katolíkom, aby z nich čerpali úžitok. "Preto sa vrelo odporúča, aby katolíci častejšie načierali do týchto duchovných pokladov východných otcov, ktoré povznášajú celého človeka ku kontemplácii Božích vecí" (Unitatis redintegratio 15).

Podľa Druhého vatikánskeho koncilu je teda pre jednotu Cirkvi veľmi užitočné uznať a deliť sa so všetkým, čo pochádza od Krista a Svätého Ducha vo vnútri Katolíckej Cirkvi alebo mimo nej. Ale je nevyhnutné deliť sa iba s Božími dielami, pretože tie, ktoré človek deformoval, už nie sú viac schopné osobného obohatenia.

Človek nachádza tú istú cestu k jednote - vzájomným obohatením a zdieľaním – v posolstve Pravého Života v Bohu. Ježiš hovorí:

Jednota, Moje dieťa, znamená dať jeden druhému svoje bohatstvo. (13. apríl 1991)

Svojimi posolstvami Ježiš odkrýva Vassule, pravoslávnej, bohatstvo, ktoré sa nachádza v Katolíckej Cirkvi. Radí jej, aby prijala toto bohatstvo a mala z toho osoh.

Ježiš ju v skutočnosti žiada, aby praktizovala to, čo nenájde v jej Pravoslávnej Cirkvi: Krížovú cestu (29. máj 1987); Ruženec (28. december 1987); úctu k Jeho Najsvätejšiemu Srdcu a k Nepoškvrnenému Srdcu Jeho Matky (25. január 1988).

Ježiš túži po tom, aby prostredníctvom Vassulinho príkladu všetci kresťania mali úžitok z duchovných dobier, ktoré sa nachádzajú v Katolíckej Cirkvi. Napríklad meditácia o Krížovej ceste ako prameň milosti pre každého:

... Máš sprostredkovať a ukázať, ako sa robia Zastavenia Mojej Krížovej Cesty (spôsob, ktorý teší tvojho Pána) tým, ktorí o mne vydávajú svedectvo.
Všetkým kresťanom, Pane?
Áno, všetkým tým, ktorí Ma milujú. Ja, Pán, nechcem v Mojej Cirkvi žiadne rozdelenie. (19. marec 1988)

Takisto ruženec môže duchovne obohatiť každého kresťana. Preto Ježiš hovorí Vassule:

Vassula, chcela by si sa z lásky ku Mne naučiť Ruženec? Zdrav ním Moju Matku v každej dobe. Chceš to pre Mňa urobiť, Vassula?
Pane, nikdy ma to neučili.
Ja viem, Vassula, preto prichádzam, aby som to naučil teba a všetkých, ktorí nikdy o ruženci nepočuli.
Áno, Pane, som ochotná naučiť sa ho. Pane, pomôž mi učiť sa.
Toto túžim počuť od vás všetkých, ktorí ho nepoznáte. Tie isté slová: "Áno, Pane, som ochotný naučiť sa ho, pomôž mi učiť sa." (28. december 1987)

Tým, že Ježiš učí Vassulu oddanosti Jeho Najsvätejšiemu Srdcu, chce ju – a všetkých, ktorí budú nasledovať jej príklad – naplniť milosťami, radosťou a pokojom:

... poď a prebývaj v Mojom Svätom Srdci. V Jeho hĺbkach nájdeš pokoj a pocítiš Moju horúcu Lásku, ktorú mám ku vám všetkým. Budeš im môcť povedať o Mojej Láske k nim. (24. január 1987)

Ježiš túži po tom, aby pastieri v spoločenstvách, za ktoré sú zodpovední, neodmietli žiadne prostriedky, ktoré by mohli pomôcť lepšie pochopiť Jeho nepochopiteľnú lásku; a keďže v tomto prípade nie vždy je to tak, On upozorňuje:

Ja očistím Moju Cirkev; zmetiem všetkých, ktorí stoja v ceste Božej Láske a ... Môjmu Svätému Srdcu. (2. december 1987)

Je to Láska, ktorá hovorí k nepriateľskému (nevľúdnemu) svetu; je to Láska, ktorá klope na každé zamknuté dvere; je to Láska, volajúca z druhej strany múra, ktorý nás rozdeľuje a ktorý postavili Moji nepriatelia; je to Láska, ktorá ako žobrák úpenlivo prosí o návrat Lásky... o úsmev ...o ľútosť ... o vzdych. Som to Ja, Najsvätejšie Srdce. Prichádzam ešte raz, aby som oživil zomierajúci plamienok v tvojom srdci na stravujúci oheň nežnosti a lásky. Zostupujem, aby som márnotratne vylieval všetky poklady Môjho Srdca na teba, ľudstvo a dal svetlo tým, ktorí žijú v temnote a tieni smrti... Ach, stvorenie! Čo neurobím pre teba? (12. september 1990)

Posolstvá, ktoré prijala Vassula, vysvetľujú nielen formy modlitby a pobožnosti známe v Katolíckej Cirkvi, ale predovšetkým pravdy viery, ktoré ne-katolíci, a žiaľ, mnohí dnešní katolíci, zabudli alebo odmietli.

Medzi odmietnutými pravdami je primát a neomylnosť pápeža. Preto v posolstve z 18. marca 1991 Blahoslavená Panna Mária pripomína všetkým katolíkom i nekatolíkom, že je nevyhnutné byť v jednote s Rímskym biskupom a spolupracovať s ním:

Každý kňaz dostal od Boha milosť konať a zastupovať Môjho Syna; a preto sa modlím za tých, ktorí sa doteraz nepodriaďujú pokorne Vikárovi Cirkvi, aby sa podriadili a boli ochotní. Ježiš je Verný a Pravý. (18. marec 1991)

Posolstvo Pravého Života v Bohu v niektorých situáciách pripomína, že je nevyhnutné zjednotiť Cirkev okolo pápeža. Toto je jednou z hlavných tém spisov. (napríklad: 12. december 1987, 7. máj 1988, 16. máj 1988, 3. jún 1988, 4. jún 1988, 21. jún 1988, 8. november 1988, 3. december 1988, 9. február 1989, 15. marec 1993, atď.).

Posolstvá dané Vassule nepripomínajú iba úlohu Rímskeho biskupa, ale aj ďalšie pravdy a tradície, ktoré zabudli nielen nekatolícke cirkvi, ale aj mnohí dnešní katolíci. Týmito stratenými hodnotami sú predovšetkým:

- viera v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii (napríklad: 1. jún 1989, 13. apríl 1991)
- viera vo večnú Eucharistivkú Obetu Krista (napríklad: 30. január 1989, 22. október 1990, 2. máj 1991, 1. jún 1991, 6. jún 1991, 16. júl 1991, 25. november 1991, 19. apríl 1992, 27. máj 1993, 1. jún 1993, 13. december 1993, 22. december 1993, 23. august 1994, 14. október 1994, 24. október 1994)
- dôležitosť častej sviatostnej spovede (napríklad: 15. február 1987, 3. november 1990, 20. marec 1991)
- úcta k Blahoslavenej Panne Márii a k svätým (napríklad: 12. december 1987, 22. december 1987, 26. december 1987)
- účinnosť používania obrazov a sôch, ktoré predstavujú Boha a svätých (napríklad: 26. október 1987, 6. august 1988)

Teda posolstvá, ktoré prijala Vassula, ju povzbudzujú prijať nielen niektoré cenné modlitby a pobožnosti, ale znovu všetky doktríny, zverené Katolíckej Cirkvi, vrátane primátu pápeža.

Ale Ježiš nezaväzuje Vassulu, aby sa rozišla s jedinečnou pravoslávnou liturgiou a modlitbami. Naopak, žiada ju, aby iných kresťanov zoznámila s tým, čo je cenné v jej Pravoslávnej Cirkvi. Napríklad Ježiš žiada Vassulu, aby učila ne-pravoslávnych pravoslávny ruženec nazývaný "Ježišova modlitba":

Každý deň Ma pros: ,Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym. Dcéra, nauč svojich bratov túto modlitbu ... (18. január 1990)

Teda jednota proklamovaná Pravým Životom v Bohu je vážiť si všetky jestvujúce inšpirácie Svätého Ducha v cirkvách a zdieľať sa s týmito hodnotami pre vzájomné obohatenie.

Tento koncept jednoty je identický s koncepciou Druhého vatikánskeho koncilu. Koncilový dekrét o ekumenizme (Unitatis redintegratio 16) hovorí, že jednota Cirkvi nevyžaduje vzdať sa rozmanitosti liturgií, modlitieb, zvykov a odevu. "Tento posvätný cirkevný snem, aby odstránil akékoľvek pochybnosti, vyhlasuje, že východné cirkvi, pamätlivé potrebnej jednoty celej Cirkvi, majú právo žiť podľa svojej vlastnej disciplíny, lebo tá lepšie zodpovedá povahe ich veriacich a účelnejšie slúži ich duchovnému dobru."(Unitatis redintegratio 16).

Okrem toho Koncil zdôrazňuje, že určitá rozmanitosť, utvorená Svätým Duchom, predstavuje bohatosť pre Cirkev: "vôbec nie je na prekážku jednote Cirkvi; istá rozmanitosť uvedených zvykov a tradícií robí ju ešte krajšou a nemálo pomáha jej poslaniu." (Unitatis redintegratio 16).

Nikdy neodmietajte žiadnu pravdu, ale úplne ju prijmite

Napriek tomu, že volá po rešpekte voči všetkým kresťanským cirkvám a dielam Svätého Ducha, ktoré sa v nich nachádzajú, Koncil neignoruje rozdiely, ktoré rozdeľujú tieto spoločenstvá. Je to predovšetkým záležitosť rozdielnych interpretácií zjavenej pravdy. Vlastne keď rozprávame o protestantských cirkvách, dokument Unitatis redintegratio vyhlasuje: "Vieme, že jestvujú nemalé nezhody s náukou Katolíckej Cirkvi aj o Kristovi, vtelenom Božom Slove, a o diele vykúpenia, a preto aj o tajomstve a poslaní Cirkvi, ako aj o úlohe Márie v diele spásy." (Unitatis redintegratio 20).

Človek nemôže zjednotiť Cirkev tým, že ju vzdiali od Kristovej Pravdy, ale naopak, tým, že ju pritiahne bližšie k nej. V doméne pravdy nie je prípustný žiadny ústupok: musí byť milovaná a vyhľadávaná, ako nám to Koncil pripomína:

"Okrem toho nech katolícki teológovia, verní učeniu Cirkvi, pri skúmaní Božích tajomstiev pokračujú v ekumenickom dialógu s oddelenými bratmi s láskou k pravde, s pokorou a s kresťanskou láskou." (Unitatis redintegratio 11).

Teda jednota Cirkvi je postavená na akceptovaní úplnej pravdy danej Bohom. Je to tvrdenie Cirkvi a súčasne posolstva Pravého Života v Bohu, ktoré sa môže považovať za urgentnú výzvu k veriacim, aby nasledovali pravdu – výzva, ktorá je adresovaná takisto nekatolíkom ako súčasným katolíkom.

"Vždy bráňte pravdu až na smrť", hovorí Ježiš nielen Vassule, ale každému svojmu učeníkovi (23. september 1991).

V týchto posolstvách nie je nič z falošného ekumenizmu, ktorý by sa usilovať zjednotiť kresťanov tak, že by odmietal časť pravdy, pretože by sa to urazilo nepáčilo jednej cirkvi; napríklad jedinečná úloha Márie v diele spásy, alebo pápeža v Cirkvi. Človek by mohol porovnať falošný ekumenizmus k absurdnej situácii, v ktorej sa knižnice chcú stať úplne rovnaké a zničili by svoje najvzácnejšie knihy, o ktoré boli pripravené iné knižnice, alebo by poslali kópie úplne zničených a spálených kníh, aby "obohatili" iné knižnice. Falošný ekumenizmus preto navrhuje jednotu výmenou toho, čo je najmenej dobré a vzácne v Cirkvi, napríklad nedostatok úcty k Panne Márii. Je ochotný obetovať pravdu a dokonca Božie prikázania, aby prekonal rozdiely medzi cirkvami. Toto je neprípustné: človek nemôže prenášať na iných omyly a deformácie, ktoré vznikli počas stáročí z ľudskej sebeckosti nepoctivosti.

Po tomto falošnom ekumenizme nie je ani stopa vo Vassuliných spisoch, ktoré vyzývajú k prijatiu celej pravdy bez odmietnutia akejkoľvek jej časti. Ako príklad takéhoto postoja by sme mohli uviesť ostrý dialóg medzi Ježišom a Vassulou o téme protestantov, ktorí odmietajú kráľovskú dôstojnosť Blahoslavenej Panny Márie a službu pápeža:

Môj Bože, protestanti budú šokovaní!

Vassula, už toľko rokov čakám, aby sa zmenili, teraz Ma nechaj, nech voľne napíšem Svoje túžby. (...) počúvaj, môže Ma niekto počúvať iba vtedy, keď sa mu to hodí a potom zatvoriť uši, keď hovorím niečo, čo mu nevyhovuje? (...) Prišiel som, aby som vás všetkých zjednotil. Či by niekto z Mojich učeníkov neuposlúchol Moju výzvu?"

Nie, ak sú úprimní, Pane.

Všetko, čo je potrebné povedať, je vyjadrené v slovách: "ak sú úprimní,"potom budú počúvať. Prichádzam, aby som vás všetkých osvietil, aby ste sa mohli zjednotiť, ale, k Mojej veľkej ľútosti, budú takí, ktorí dajú prednosť tme pred svetlom, pretože ich skutky sú zlé. Budú sa zdráhať vstúpiť do Môjho Svetla zo strachu, aby nemuseli vyjaviť svoje konanie, ale Moji verní a tí, ktorí úprimne uznávajú Moje diela a nasledujú Ma, prídu do Môjho Svetla a bez obáv predložia svoje skutky, pretože ukážu, že to, čo robia, konajú vo Mne, v ich Bohu. Povedal som, že ak si urobíte z Môjho Slova svoj príbytok, budete naozaj Mojimi učeníkmi. Spoznáte Pravdu a Pravda vás osolobodí. (23. december 1987)

Tento dialóg objasňuje, že jednota Cirkvi sa neuskutoční odmietnutím pravdy ani "diplomaciou", ktorá sa vyhýba rozprávaniu o rozdieloch, ale skôr úprimnou otvorenosťou každej pravde Evanjelia. Pre dokonalú jednotu Cirkvi sa musí prijať celá pravda, nielen o Najsvätejšej Trojici, o Kristovi, našom Spasiteľovi, ale aj o jeho skutočnej Prítomnosti v Eucharistii, o Jeho Večnej Obeti; o špeciálnej úlohe, ktorú zveril Boh Panne Márii; o primáte a neomylnosti pápeža; o častej osobnej spovedi atď.

Teda jednota Cirkvi si vyžaduje, aby všetci prijali celú pravdu: ak to odmieta či už katolík alebo nekatolík, je to zrada. Chyby, racionalizmus a morálny relativizmus musia v rovnakej miere odmietnuť všetci veriaci v Krista.

Prijmite reálnu Prítomnosť Krista v Eucharistii

Koncil učí, že ekumenické snahy musia kulminovať v plnom Eucharistickom spoločenstve. "..aby sa touto cestou všetci kresťania po prekonaní prekážok, čo sa stavajú do cesty, mohli postupne zísť na spoločné slávenie Eucharistie zjednotení v jedinej jednej Cirkvi... (Unitatis redintegratio 4).
Žiaľ, v súčasnosti sú určité prekážky, ktoré prekážajú bránia ceste k dokonalému spoločenstvu všetkých kresťanov okolo jedného Eucharistického stola. Medzi tieto prekážky patrí falošná doktrína, ktorá popiera reálnu Prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii a ktorá odmieta jeho Večnú Obetu. Tieto prekážky sa musia prekonať modlitbou a ekumenickým dialógom.

Posolstvo, ktoré šíri Vassula, tiež dokazuje dôležitosť Eucharistie. Najdôležitejšie pre jednotu je rozpoznať v Eucharistii reálnu Prítomnosť Toho, ktorý si želá, aby sme sa zjednotili okolo Neho.

Moje Sväté Srdce vás všetkých volá, aby ste prichádzali ku Mne vo svätosti. Oprite sa o Mňa a ja vás povediem ku Svojmu Svätostánku, kde na vás čakám vo dne v noci. Každý deň sa vám ponúkam. Poďte, poďte a prijmite Ma vo svätosti a v čistote; neurážajte Ma. Buďte čistí a svätí, keď Ma prijímate. Sústreďte sa a rozpoznajte Moju Živú Prítomnosť v malej bielej hostii, dajte Mi pocítiť svoju svätosť a čistotu. (1. jún 1989 porovnaj 13. apríl 1991, 13. október 1991)

Verte v Eucharistickú Obetu

Ďalšia pravda, ktorú musia prijať všetci kresťania, je, že počas slávenia Eucharistie sa sprítomňuje Kristova jedinečná obeta na Kalvárii. Žiaľ, túto pravdu – ktorú Katolícka Cirkev doteraz učila – popierajú nielen niektoré nekatolícke cirkvi, ale aj určití katolícki teológovia.

Preto nám Ježiš pripomína v posolstve z 25. novembra 1991: Veľkosť Mojej Cirkvi prevyšovala všetko a každé živé stvorenie, pretože Eucharistia bola životom Mojej Cirkvi. Ak dnes v Mojej Cirkvi chýba jas, je to preto, lebo mnohé z Mojich Cirkví zrušili Moju Večnú Obetu.

Úplná jednota Cirkvi sa uskutoční v deň, keď sa všetci ľudia zhromaždia okolo Ježiša skutočne prítomného v Eucharistii a okolo Jeho jedinečnej spásonosnej obety:

Národy budú potom hovoriť jedným jazykom a všetky Ma budú ctiť okolo Jediného Sätostánku, toho Svätostánku Obetného Baránka, toho Svätostánku Večnej Obety, ktorú sa Moji nepriatelia pokúšajú zrušiť a nahradiť svojou pustošiacou ohavnosťou. (2. máj 1991) (Daniel 11,31)

Táto pustošiaca ohavnosť je zároveň dielom Satana aj ľudí, ktorí si dovolia, aby ich on viedol. Medzi inými vecami touto ohavnosťou je nedostatok viery v Krista skutočne prítomného v Eucharistii a v Jeho Večnú Obetu, ktorá dáva spásu generáciám každej doby. Pustošiacou ohavnosťou je opäť absencia duchovnej obety v chráme našich sŕdc. Filiálny postoj poslušnosti k vôli Božej – ktorý tvorí základný prvok každého duchovného obetného daru – sa stále viac nahrádza rebéliou, neposlušnosťou a nevierou. A tak ničím menším ako pustošiacou ohavnosťou je, keď odkladáme Eucharistiu nabok v našich životoch a v chrámoch ľudských sŕdc zomiera obetný postoj.

Tou pustošiacou ohavnosťou je duch Vzbury, ktorý vyhlasuje, že je Mne rovný. Je to zlý duch, ktorý sa usadil na trón v Mojej Svätyni namiesto Mojej Večnej Obety a vaše pokolenie urobil Bezbožným. Je to duch racionalizmu a naturalizmu, ktorý väčšinu z vás priviedol k ateizmu; tento duch vám nahovára, že ste sebestační a že všetko môžete dosiahnuť svojím vlastným úsilím a svojou vlastnou silou. Táto pustošiaca ohavnosť vás zmenila na krajinu bez vody, púšť. Moju Večnú Obetu ste zrušili vo svojom vnútri, pretože ste stratili vieru, pokolenie. (6. jún 1991)

Uznajte osobitnú úlohu Blahoslavenej Panny Márie v diele spásy

Vernosť pravde – taká dôležitá pre dokonalú jednotu Cirkvi – si vyžaduje uznanie jedinečnej úlohy, ktorú sám Boh zveril Blahoslavenej Panne v dejinách spásy.

Dekrét Unitatis redintegratio Druhého vatikánskeho koncilu s radosťou vyhlasuje, že vo východných cirkvách sa Blahoslavená Panna uctieva; že "ju velebia prekrásnymi chválospevmi" (15). Keď hovorí o protestantoch, Koncil vyhlasuje divergenciu medzi nimi a Katolíckou Cirkvou, pokiaľ ide o úlohu Panny Márie v diele spásy (porovnaj Unitatis redintegratio 20)

Samozrejme, že dokonalá jednota v láske a pravde si vyžaduje uznanie všetkých spásonosných úloh, ktoré Boh vo svojej láske zveril Márii, a mimoriadne milosti, ktoré dostala. Všetci veriaci sa musia tiež zjednotiť v úcte k Panne Márii.

Táto nutnosť sa veľmi silne zdôrazňuje v posolstve, ktoré dostala Vassula. Ježiš skutočne nalieha:

Nepoškvrnené Srdce Mojej Matky je spojené s Mojím Srdcom. Prajem si od každého z vás úctu k Jej Nepoškvrnenému Srdcu, ktorú si zaslúži. Vidíš, dcéra, ako sú naše Srdcia korunované tŕním od ľudí, ktorí pre Nás majú len nevďačnosť, znesvätenie, nedostatok lásky – je to súhrn ich hriechov. Vassula, Ja, ktorý som Slovo, milujem a ctím Svoju Matku. Prajem si, aby ste sa priblížili k Mojej Matke a uctievali si Ju tak, ako si Ju ctím Ja. Prajem si, aby ste si Ju uctievali na kolenách, chcem, aby ste sa modlili Ruženec a pozdravovali Svätú Matku. Chcem, aby ste odčinili svoje hriechy a prosili Ju, aby vás učila. (25. január 1988)

Ježiš, ktorý miluje a sám si váži svoju Matku, dáva príklad všetkým veriacim – nie iba katolíkom – ako ju treba milovať a vážiť si ju. Nikto nemôže v mene pravdy zmenšovať veľkosť Tej, ktorú si vyvolil sám Nebeský Otec, ktorý Jej bez najmenšieho zaváhania zveril Svojho milovaného Syna. Vedel, že ho nesklame. A skutočne to tak bolo.

Zostaňte v jednote s pápežom

Pravý Život v Bohu nám pripomína, že dokonalá jednota Cirkvi sa môže uskutočniť iba okolo pápeža. Táto pravda sa odvážne opakuje v mnohých tvrdeniach vo všetkých Vassuliných spisoch. S odvahou, pretože primát a neomylnosť Rímskeho biskupa patria medzi tie pravdy, ktoré majú veľmi málo popularity nielen medzi pravoslávnymi a protestantmi, ale v poslednej dobe aj medzi katolíkmi, dokonca medzi teológmi, ktorí o tom diskutujú.

Preto Ježiš v mnohých svojich posolstvách hovorí:

Očistite sa, kajajte sa. Poslúchajte Vikára Mojej Cirkvi Jána Pavla II, ktorý vás nikdy nesklame, ale ktorého vy odstrkujete a ignorujete. Vy všetci, ktorí sa mu stále posmievate, tak veľmi ťažíte Moje Sväté Srdce... (1. jún 1989)

Prichádzam, aby som zjednotil Moju Cirkev; prichádzam, aby som vám pripomenul, komu som Ja, Pán, dal Autoritu a Kľúče od Nebeského Kráľovstva. (23. marec 1988, porovnaj 19. marec 1988 , 9. február 1989)

Očisťujte sa často vo Sviatosti zmierenia

Koncil nám pripomína, že rozdelenia v Cirkvi boli často kvôli chybám ľudí na oboch stranách (Unitas redintegratio 3). Nedostatok lásky a pýcha dnes znovu rozdeľujú Cirkev, alebo prinajmenšom spomaľujú proces jednoty. Z tohto dôvodu si musia byť všetci kresťania vedomí svojich hriechov a nie hriechov iných. Preto nám Koncil pripomína: "Svedectvo sv. Jána evanjelistu sa tiež dá aplikovať na hriechy proti jednote: "ak hovoríme, že sme nezhrešili, Jeho robíme luhárom a nie je v nás Jeho Slovo." (1 Ján 1,10) Preto v pokornej modlitbe prosíme Boha a našich oddelených bratov o odpustenie, práve tak ako my odpúšťame tým, ktorí nás urážajú."(Unitatis redintegratio 7)

Takže ak niekto chce zjednotiť Cirkev, je nevyhnutná očista úprimným pokáním a sviatostnou spoveďou. Žiaľ, sviatostné pokánie neakceptujú nielen protestanti, ale v dnešných dňoch mnohí katolíci. Čoraz menej úžitku sa čerpá z tejto sviatosti, ktorou nás Ježiš vyslobodzuje z našich hriechov, očisťuje nás a zjednocuje nás s Otcom a s Cirkvou. Jednota Cirkvi sa uskutoční iba prostredníctvom tejto sviatosti.

Posolstvá, ktoré šíri Vassula, nám pripomínajú túto tak zabudnutú a zanedbávanú sviatosť a nevyhnutnosť častej osobnej spovede.

Ježiš hovorí: Dal som vám spovedníkov; Moji milovaní, keď sa spovedáte im, spovedáte sa iba Mne, Mne sa spovedáte. (29. september 1988)

Dietky, buďte stáli v pristupovaní k spovedi, aby ste mohli čo najčastejšie prichádzať a prijímať Ma vo Svätej Eucharistii. Dva dni v týždni sa postite o chlebe a vode, aby ste konali odčinenie a obetu.

Keď ku Mne prichádzate, najprv sa uistite, ako Ma budete prijímať. Skúmajte sami seba, sústreďte sa. Preukazujte Mi plnú úctu kajúcnosťou a častým spovedaním sa. (29. september 1988)

Beda tomu, kto Ma uráža odmietaním spovede a rozhrešenia a prichádza, aby Môjho Syna prijal nehodne! Kajajte sa! Kajajte sa za svoje hriechy! (20. marec 1991)

Úprimný dialóg

A tak – podľa Druhého vatikánskeho koncilu a Pravého Života v Bohu – sa jednota Cirkvi môže uskutočniť prostredníctvom hlbokej zmeny srdca u ľudí, ktorí začnú úprimne milovať. Ďalšou požiadavkou autentickej jednoty je absolútna vernosť pravde, dokonca takej, ktorá už nie je populárna. Človek môže dosiahnuť jednotu, keď pôjde po ceste lásky k Bohu, k ľuďom a k pravde.

Táto láska je nevyhnutná, keď sa niekto angažuje v ekumenickom dialógu, ktorý je podľa Druhého vatikánskeho koncilu veľmi dôležitý pre jednotu. Okrem obrátenia, lásky, pokory, vzájomnej úcty a spoločnej modlitby sa tento dialóg môže považovať za najdôležitejší prostriedok k jednote. Jeho cieľom je lepšie vzájomné povedomie a znovuobjavenie toho, čo Kristus skutočne odovzdáva Jeho Cirkvi. (porovnaj Unitas redintegratio 4)

Tento dialóg vedie k jednote, ale pod podmienkou, že je úprimnou, hlbokou a stále viac vášnivou a autentickou túžbou po jednote. Inak sa zvrhne do nekonečných diskusií, polemík, hádok alebo do zdvorilej konverzácie bez zmysluplných výsledkov. Posolstvá prostredníctvom Vassuly varujú pred takým neplodným dialógom. Ježiš hovorí:

Už Ma unavuje počúvať ich vznešené reči; snáď sa im to zdá vhodné a výrečné, ale Mne to znie ako úder na gong, pretože je to duté a prázdne. Prišiel som s nimi hovoriť predovšetkým zo záujmu, potom zo súcitu, ale do dnešného dňa nikto nestlmil svoj hlas, aby počul Môj Hlas. Beda vám, ktorí vravíte, že Mi slúžite, a pritom bránite Môjmu Kráľovstvu dosiahnuť jednotu a stabilitu! (21. december 1992)

Choď z krajiny do krajiny a povedz tým, ktorí hovoria o jednote, ale neprestávajú si myslieť opak a ďalej žijú opačne, že ich rozdelenie oddelilo Moje Srdce od ich srdca. (7. október 1991)

Spoločný dátum Veľkej noci

Z rôznych príčin ešte stále nie je možné, aby všetci kresťania slávili Eucharistiu spolu. Preto nám Koncil radí, aby sme sa zjednotili na každej úrovni, kde je to možné: skutkom, a predovšetkým spoločnou modlitbou. Slávenie Mystéria smrti a zmŕtvychvstania Krista v ten istý deň by bolo pre všetkých kresťanov dôležitým znakom jednoty. Žiaľ, katolíci a pravoslávni doteraz neustanovili spoločný dátum Veľkej noci.

Koncil pevne túži po jednote v slávení Veľkonočného Tajomstva. Koncilový dekrét Orientalium Ecclesiarum vyjadruje túto túžbu: "Kým sa všetci kresťania nedohodnú medzi sebou sláviť Veľkú noc spoločne v ten istý deň, ako je to želateľné, predbežne sa splnomocňujú patriarchovia alebo najvyššie miestne cirkevné vrchnosti, aby sa v záujme prehlbovania jednoty medzi kresťanmi toho istého kraja alebo národa dohodli po jednomyseľnom súhlase a porade so všetkými, ktorých sa to týka, na slávení Veľkej noci v tú istú nedeľu." (20) V posolstvách Pravého Života v Bohu sa ukazuje, že dohoda medzi pravoslávnymi a katolíkmi o spoločnom dátume Veľkej noci je veľmi dôležitá vec. Ježiš sa skutočne sťažuje:

Budem musieť, brat, pretrpieť ešte jednu sezónu bolesť, ktorú som zakúšal rok čo rok? Alebo Mi dáš tento raz odpočinúť? Budem ešte jednu sezónu piť kalich vášho rozdelenia? Alebo uľavíte Môjmu Telu a kvôli Mne zjednotíte Slávnosť Veľkej noci? Keď zjednotíte dátum Veľkej noci, zmiernite Moju bolesť, brat, a budete sa radovať vo Mne a Ja vo vás a Ja mnohým obnovím zrak. (14. október 1991)

Zjednotenie dátumu Veľkej noci by vyjadrilo dobrú vôľu a úprimnú túžbu po jednote, pretože nie sú dogmatické dôvody, ktoré by prekážali slávenie smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána v tom istom čase. Naopak, z teologického hľadiska je to najjednoduchšia vec, ale, žiaľ, až dosiaľ nemá úspech! Pravdepodobne z tohoto dôvodu je prosba Ježiša tak dramatická:

Mám Ja, Otec, ešte jednu sezónu piť kalich ich rozdelenia alebo aspoň zjednotia dátum Veľkej noci a zmiernia tým časť Mojej bolesti a zármutku? (25. október 1991)

Kedy všetci jednohlasne schvália dekrét, aby všetci slávili sviatok Veľkej noci v rovnakom dátume? (21. december 1992)

... modli sa za zjednotenie dát Veľkej noci. (8. apríl 1993)

Jednota pretrvá

Koncil, plne si vedomý ťažkostí spojených s ekumenizmom, úplne verí v budúcu jednotu Cirkvi, ktorá však bude dielom Svätej Trojice. Preto všetku svoju nádej vkladá úplne do Kristovej modlitby za Cirkev, do Otcovej lásky k nám a do sily Ducha Svätého." (Unitatis redintegratio 24) Takú istú nádej človek nachádza tiež v spisoch pani Ryden: musíme ísť smerom k nevyhnutnej jednote prostredníctvom našej konverzie, lásky, pokory a modlitby, ale dosiahne sa skrze Krista a v Duchu Svätom.

Moji milovaní, blíži sa deň, kedy sa uskutočnia všetky vízie, každá vízia sa čoskoro vyplní aj počas vášho života. Preto otvorte svoje srdcia a snažte sa pochopiť, prečo sa Môj Duch Milosti tak štedro vylieva na túto generáciu. Blíži sa deň, kedy všetky pokolenia budú jedno, pod jedným Pastierom, okolo jedného Svätostánku a Ja, Pán, budem pre nich jedinečný. Preto sa modlite, Moji milovaní, modlite sa za túto jednotu, ktorú Ja, Pán, usilovne pripravujem. (19. jún 1989)

Dovoľ Mi povedať ti ešte raz, že oslávim a zjednotím Svoje Telo. (18. október 1987)

Vízia o troch tyčiach tiež ukazuje, že jednota sa uskutoční mocou zhora. Preto Ježiš hovorí Vassule:

Nakresli tri železné tyče s hlavičkou na vrchole. Tieto predstavujú rímskych katolíkov, pravoslávnych a protestantov. Chcem, aby sa ohli a zjednotili, ale tieto železné tyče sú stále veľmi tvrdé a samé od seba sa nemôžu ohnúť, preto k nim budem musieť prísť so Svojím Ohňom a silou Môjho Plameňa zmäknú, zlejú sa do jednej pevnej železnej tyče a Moja Sláva naplní celú zem. (26. október 1989)

Takto vás Môj Duch nakoniec všetkých do jedného zjednotí a každý uverí, že to Otec Ma poslal, každý Ma spozná ako obetného Baránka. (30. máj 1993)

III. ZÁVER (ZHRNUTIE)

Analýza dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a spisov Vassuly Ryden vydáva nasledujúci záver: medzi týmito dvomi je dokonalý súlad v ich náuke o jednote. Avšak rozdiel v štýle a v použitých myšlienkach vylučujú akúkoľvek domnienku, že Vassula využila dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Teda tento súlad sa dá vysvetliť iba tým, že pochádza od tej istej Osoby, ktorá ovplyvňovala Otcov Koncilu a Vassulu Ryden. Niekto by mohol povedať, že vidí toho istého hlavného Autora v koncilových dokumentoch a v spisoch Vassuly.

Náuka Cirkvi o jednote, ktorá sa vynára zo spisov pani Vassuly, je identická s náukou Druhého vatikánskeho koncilu. Preto tí, ktorí jej pripisujú jednotu "pan-Christiari", týmto dokazujú, že vôbec nepoznajú jej spisy.

Existuje tiež morálny aspekt k obvineniam proti náuke pani Ryden. Každý, kto ju obviňuje z doktríny o jednote, ktorá je v protiklade s náukou Cirkvi, hovorí lož a šíri ohováranie. Takže ak niekto chce byť verný Kristovi, musí konať spravodlivosť a napraviť zlo spáchané nielen na nej, ale aj na diele jednoty, po ktorej tak túži Ježiš a Druhý vatikánsky koncil.

"Tento posvätný cirkevný snem naliehavo žiada, aby sa podujatia členov Katolíckej Cirkvi uskutočňovali v súlade s podujatiami oddelených bratov a aby sa nekládli nijaké prekážky cestám Božej prozreteľnosti, ani sa nerobili ťažkosti budúcim podnetom Ducha Svätého."(Unitatis redintegratio 24) Táto túžba Koncilu súčasne znie ako výstraha pre tých, ktorí svojou nerozvážnosťou a nerozumným nadšením škodia progresu smerom k jednote (porovnaj Unitatis redintegratio 24).

Autor tohto článku, Father Doctor Michael Kaszowski, získal doktorát na Katolíckej Univerzite v Louvain a posledných 20 rokov vyučuje dogmatickú teológiu v Acibiskupskom seminári v Katowiciach v Poľsku. Napísal niekoľko kníh pastorálneho rázu vrátane diel o prehĺbení viery u detí a mládeže. Ako editor poľského vydania Pravého Života v Bohu dôkladne pozná jeho posolstvá. Je pevne ortodoxným významným teológom, ktorý dôkladne potvrdzuje, že v spisoch Vassuly sa nenachádza ani náznak omylu. Tento záver vyjadril v dvoch úvodoch a v obhajobe Vassuly, ktoré vyšli v poľskom vydaní. Článok, ktorý napísal o súkromných zjaveniach, je znovu vytlačený v 8-om dieli pôvodného vydania rukopisu Pravého Života v Bohu.