Príchod môjho anjela
Prenasledovanie kňazom
Onen kňaz sa ale nevzdal. Napísal mi list, v ktorom povedal, že všetko to bola len kopa nezmyslov a že by som sa mala pozrieť sama na seba a uvedomiť si, že takáto milosť by mi nikdy nemohla byť daná. Už predtým mi povedal, že takéto milosti sú pre služobníkov Božích, podobne ako napríklad Matka Tereza, a gestom svojej ruky mi ukázal na knihy na policiach. Potom sa ma pokúšal zastrašiť diablom, aby som zanechala písania. Čiastočne sa mu to podarilo, pretože zakaždým, keď sa Boh ku mne priblížil, som Ho zahnala. Sotva, že som prijala svojho anjela. Keď som od Boha počula slová: "Ja, Jahve ťa milujem", predstierala som, že nič nepočujem a nedovolila som, aby to bolo napísané. Keď ku mne prišiel Ježiš a povedal mi "Pokoj Moje dieťa", odvrátila som sa od Neho a odohnala som Ho, pretože som Ho pokladala za zlého. Kňazovi sa podarilo vložiť mi do hlavy, že Boh nemôže komunikovať s osobou ako som ja, pretože Boh chodí len ku svätým ľudom. Niekedy som sa dokonca stávala aj celkom agresívna, keď ku mne Ježiš prišiel a hovoril na mňa, pretože som sa domnievala, že je to diabol. Stále znova a znova som Ho prudko odháňala.
Nakoniec si Múdrosť našla spôsob. Prišiel ku mne môj anjel a povedal mi, že mne má odovzdať odkaz od Ježiša. Stal sa prostredníkom. Tento spôsob som dokázala akceptovať, aj keď nie vždy, pretože stále som bola pod vplyvom slov kňaza. Ako a prečo by sa Oči Svätého obrátili a dívali na zavrhnutia hodnú dušu ako je tá moja, a dokonca Sám ku mne hovoril! Ako som mohla veriť, že Boh Všemohúci by hovoril a komunikoval tak prostým spôsobom so mnou! V živote som o tom nepočula. Áno, jedine v Svätom Písme u ľudí ako Mojžiš, Abrahám a proroci, ale to bol iný príbeh a iná doba. Bola to rozprávka, klam, vírila moja myseľ, pretože som vedela, že sa to deje a že ja nie som blázon! Len vďaka času sa pomaly začali hojiť rany, ktoré mi kňaz zasadil.
Môj anjel mi priniesol veľa pokoja, keď ku mne každý deň hodiny prehováral. Tu a tam nechával priestor Ježišovi, keď citoval Jeho Božské slová. Keď sa to stalo prvýkrát, skoro som tie slová vygumovala, keď už som sama sebe dovolila ich napísať. Anjel zasiahol a chcel, aby som pochopila a nechala ich byť, že sú naozaj od Ježiša. Boli to slová "Ja, Ježiš, ťa milujem." To boli prvé napísané slová od Ježiša po tej krízi. Napísal ich 20. júna 1986. Veľmi zvoľna, krok za krokom a nesmierne jemne sa ku mne Ježiš znovu približoval.
9. júla 1986 Boh povedal, "Ja, Boh, ťa milujem." Môj anjel, ktorý si okamžite všimol môjho váhania, mi povedal, aby som tie slová uchovala, že každé to slovo je od Boha a že Boh je blízko mňa. Ďalšie priame posolstvo od Boha bolo v júli 1986. Znelo: "Živil som ťa, (duchovne) prišiel som ťa nasýtiť. Prosím, pomáhaj ostatným tým, že tiež im budeš dávať tento pokrm. Zdvihni ich a veď ich ku Mne. Kŕmil som ťa, zveľadil som ťa, navoňal som ťa. Tiež ty sýť ostatných. Pomáhaj im a veď ich ku Mne. Dal som ti Lásku, tak Ma nasleduj. Vyvolil som si ťa tým, že som ti dal tento pokrm. Dávaj ho tiež ostatným, bude ťa to tešiť."
Potom znova 31. júla 1986. Tentokrát prišiel Ježiš ako Najsvätejšie Srdce a povedal mi: "Prijmi miesto uprostred Môjho Srdca, Moja milovaná. Tam budeš žiť." Mala som strach a veľmi príkro som sa Ho spýtala, ako sa volá, pretože som bola podozrievavá. Odpovedal, "Jahve." Bola som naplnená radosťou a láskou a ihneď moju dušu rozpálila túžba po Ňom. Povedala som: "Milujem Ťa Večný Otče." On odpovedal, "Miluj Ma, chvál Ma, svojho Boha, Ja som tvoj Večný Otec." Potom som sa Ho spýtala: "Cítiš moje šťastie, moje úzkosti, moje strachy, moju lásku, moje zmätky?" Odpovedal, "Áno." Potom som povedala: "V tom prípade vieš, ako sa práve teraz cítim. Plne mi rozumieš," a On odvetil veľmi nežne: "Áno, rozumiem, Moja milovaná."
Toto bola po dlhej dobe moja prvá komunikácia po svojom odmietnutí (zo strachu). Boh pokračoval, pretože vedel, že by som rada vedela, prečo ku mne hovorí. Povedal, "Boh vás miluje všetkých, tieto posolstvá vám majú pripomenúť, ako ste vznikli. Odovzdaj Moje posolstvo."
Úplne prvé posolstvá, ktoré som dostávala, boli veľmi krátke, ako som vysvetlila na začiatku. Zneli skôr ako telegramy než posolstvá.
Medzitým, napriek tomu všetkému, som nestratila kontakt s kňazmi. Ale prestala som hovoriť o posolstvách s tým, ktorý ich zatratil a spôsobil mi toľko utrpenia. Napriek tomu som sa po nejakej dobe rozhodla mu povedať, že stále dostávam a zapisujem posolstvá. Ukázala som mu zošity namiesto voľných papierov, ktoré som mu ukazovala skôr. Napred som používala akýkoľvek voľný papier, na ktorý išlo písať, ale keď prišiel čas začať s mojou misiou, Duch Svätý mi vnukol otvoriť zošity a číslovať ich.
Pamätám si, ako som pozvala kňaza k sebe domov, aby som mu mohla povedať, že komunikujem s Bohom. Myslela som, že by som ho mala informovať. Povedala som mu o tom, ale veľmi sa mu to nepáčilo, aj keď ma požiadal, aby som mu ukázala zošity. Požičala som mu ich na deň. Na druhý deň som od neho dostala veľmi hrubý list, v ktorom mi nariaďoval spáliť všetky zošity a povedať všetkým priateľom, ktorí ich čítali, aby na všetko zabudli. Akosi sa mi podarilo rozlíšiť Satanovu hrubosť. Všetkým priateľom som o tom povedala a oni sa na neho veľmi nahnevali. Znovu som zašla za kňazom a opísala mu reakciu priateľov a vzala som si od neho svoje zošity. Povedal mi, že sa na mňa pravdepodobne Boh veľmi hnevá a že ma ponechal svojmu osudu. Vyhlásil, že Boh mal trpezlivosť raz alebo dvakrát, ale teraz, keď nepočúvam, zanechal ma diablovi.
Lekcia rozlišovania, ktoré mi udeľoval môj anjel začínali prinášať úžitok a stali sa pre mňa veľmi užitočné najmä v tejto chvíli. Tentokrát už som nemohla byť podvedená. Odpovedala som kňazovi na list a oznámila som mu, že jeho Boh nie je môj Boh. Pretože jeho Boh je krutý, rýchlo sa hnevá, je netrpezlivý, netolerantný a bez lásky. Jeho Boh odpustí raz alebo dva razy a potom sa obráti chrbtom a hodí duše do pekla, keď nepočúvajú. Kým Boh, ktorého poznám ja, a ktorý so mnou denne komunikuje, je Boh plný lásky, nekonečne trpezlivý, chápavý a nežný. Môj Boh, ktorý ku mne hovorí a skláňa sa ku mne až z neba, je mierny, pomalý v hneve, milostivý a zahaľuje moju dušu jedine láskou. Tento Boh, ktorý ma každý deň navštevuje v mojej izbe, Ten, ktorého on pokladá za diabla, zahŕňa moju dušu pokojom a nádejou. Môj Boh ma duchovne živí, rozhojňuje moju lásku k Nemu. Učí ma duchovným veciam a zjavuje mi Bohatstvo Jeho Srdca.
Po tomto ma znovu požiadal, aby som aspoň na niekoľko dní prestala písať, aby sme videli, čo sa stane.
Pristúpila som na to a nechala som niekoľko ďalších dní uplynúť bez písania, ako ma kňaz požiadal. Modlila som sa a v modlitbách som sa pýtala, kto ma naozaj vedie týmto zvláštnym spôsobom? Prosila som, ak posolstvá sú skutočne od Neho, aby mi to povedal a ja naozaj počula tieto slová: "Ja Jahve ťa vediem." Nič viac. Toto sa aj stalo a Boh odpovedal na moju modlitbu.
Moja komunikácia pokračovala a jedného dňa, bolo to 15. decembra 1986 mi dal Boh toto posolstvo: "Dcéra, všetka Múdrosť pochádza odo Mňa. Chceš Múdrosť?" Bez toho, aby som si uvedomila, čo mi Boh vlastne ponúka, som Mu jednoducho povedala "Áno". Potom mi povedal, že mi dá Múdrosť, ale že o Ňu musím prosiť, ak Ju chcem. Keď videl, že sa sama seba pýtam, ako sa to robí, povedal, že je Všemohúci a že ma bude učiť. Rozjímala som o tom, čo mi Boh ponúka a čím viac som rozjímala, uvedomovala som si, ako nesmierny Dar mi ponúka. Uvedomila som si, že som Mu ani nepoďakovala. Hneď nasledujúci deň som Mu teda ďakovala a On mi znova povedal, že si budem musieť Múdrosť zaslúžiť, ale že mi pomôže, nech nestrácam odvahu.
|
.gif){kind=small}
