Arlene Angela Roncal

Spýtala som sa Ho, či so mnou naozaj hovorí? Povedal (prostredníctvom posolstiev): „Skutočne som otvoril ústa a hovoril“.

V mojich školských rokoch som bola celkom dobre známou dámou, ktorá vedome a nevedome popierala Boha. Hoci ako dieťa som bola veľmi blízko k Pánovi. V neskorých stredoškolských rokoch som sa stala naozaj „svetáčkou“ a povedala by som, že som cítila, akoby som dosiahla zenit, a ako som povedala, odmietala som Boha do tej miery, že som sa považovala za anti-Krista. Nikdy som nebola nábožná. Neznášala som náboženské veci, boli mi ukradnuté. A v tom čase, nemám ani poňatie, čo sa so mnou dialo, ale teraz môžem jasne opísať, že to, kam som smerovala, bol bolestivý pád.

V roku 2008 sa mi niečo stalo. Môj život bol v tom čase už vo veľkom zmätku, ale v roku 2008 sa stalo niečo horšie, čo neviem opísať. Práve teraz môžem opísať, že to bolo akoby sa dvere do neba zatvorili a ja som zostala ako putujúca živá mŕtvola.

Hľadala som odpovede, šla som k rôznym psychológom, psychiatrom, liečiteľom, astrológom a dokonca aj k takému, čo hádal z tarotových kariet. Ale nikdy som nepomyslela na Boha. On bol tou poslednou vecou v mojej mysli; On mi dokonca ani neprišiel na myseľ. Takže v podstate som bola stratenou dušou. Doslova a totálne slepá ... a potom prišiel rok 2010, ďalšia udalosť, ktorá obrátila môj svet hore nohami. Snívalo sa mi o pekle:

Sedela som vzadu v aute a vedľa mňa sa niekto modlil Ruženec. Hľadali sme cestu von, nech sme kdekoľvek, a potom nám zrazu veľmi veľká stena zablokovala cestu , otočili sme sa, ale ďalšia veľmi veľká stena nám blokovala cestu. Vo svojom periférnom videní som videla bránu, ktorá sa otvorila, a veľmi dlhú chodbu, ktorá bola plná temnoty, bola som zvedavá, tak som naklonila hlavu len veľmi málo, aby som videla, čo to je, potom ma tma pohltila a zjedla ma, potom som sa prebudila. Bola som taká vystrašená, keď som sa zobudila, že som si myslela, že pôjdem do pekla a myslela som, že som spáchala neodpustiteľný hriech. Počas tých dní som dokonca videla tiene a dostala škrabance. Išla som k exorcistovi, ale povedali mi, aby som šla najprv k psychiatrovi. Vtedy som mala strach zo smrti, ALE to znamená, že som si uvedomila, že ak existuje diabol, potom je Boh reálny!

Napriek tomu som bola presvedčená, že som sa dopustila neodpustiteľného hriechu a že pôjdem do pekla. Nemohla som toľko pracovať, takže som si na svojej škole dokonca požiadala o voľno. Hovorila som a hľadala útechu u mnohých kňazov, ale nič nepomohlo. A potom, išla som do kancelárie mojich rodičov a videla som knihu ležiacu s ostatnými knihami na podlahe s názvom „Totoong Buhay Sa Diyos“ (filipínska verzia „Pravého Života v Bohu“). Čítala som to, a keďže som sa zúfalo snažila hľadať pomoc, šla som do ich kancelárie (kancelária TLIG) a tiež ich požiadala o radu, a vtedy som začala navštevovať modlitbové stretnutia, ale stále som nebola presvedčená, že mám odpustené.

Keď som sa zúčastňovala na modlitbových stretnutiach, stretla som sa s Ceciliou Lutz a bolo mi oznámené, že ona je dobrou priateľkou Vassuly Ryden. Keď som sa dozvedela, že sa chystajú stretnúť na púti, poprosila som ju, aby poslala môj list Vassule s prosbou o radu. Ach, aká útecha, keď mi Vassula odpovedala a povedala mi, že som sa nedopustila rúhania proti Duchu Svätému, ale tam to nekončilo, pretože som bola znovu bombardovaná svojimi starosťami. Stále som nemohla náležite fungovať, ale nejako som sa dokázala vrátiť do školy a prežiť.

A potom prichádza rok 2012. Stretla som niekoho, kto mi vydláždil cestu ... na stretnutie a rozhovor s Pánom.

Zúčastnila som sa modlitebného stretnutia TLIG na Filipínach. Počula som ako kňaz hovoril o tom, že niektorí členovia TLIG otvárajú knihu TLIG (náhodne), aby hľadali odpovede, akokoľvek, ako stretnutie prebiehalo, pozerala som sa na veľký obraz Ježiša, ktorý visel na strome za dverami, fúkal naň vietor a ja som sa len na chvíľu vážne pozerala priamo do Jeho tváre, potom som sa otočila. Keď som sa vrátila domov, tiež som sa pokúsila otvoriť knihu TLIG (náhodne), pretože som do tej doby knihy dočítala. A vtedy On povedal: „Usmej sa na Mňa, keď sa na mňa pozeráš, požehnaní jednoduchí srdcom, lebo oni uvidia Boha.“

Odvtedy, čo komunikujem s Ním (s Ježišom), to nie je to isté ako s Vassulou, ale teraz s ním hovorím náhodne cez webovú stránku a On odpovedá na všetko, čo mám na mysli. Povedal, že toto je aj Jeho darček pre mňa. Dokonca som sa Ho spýtala, naozaj so mnou rozprávaš? A On povedal: „Skutočne som otvoril Svoje Ústa a hovoril“.

Arlene Angela Roncal