Pravoslávny Ruženec ''Ježišova modlitba' (TLIG: Spiritualita: Modlitby )

Biskup Kallistos Ware píše:

Jedným zo spôsobov súkromnej modlitby (na západe hojne používanej od čias protireformácie), ktorá ale nikdy nebola v pravoslávnej spiritualite stredom pozornosti, je formálna (vopred stanovená) 'meditácia' podľa nejakej 'metódy' (ignaciánskej, sulpiciánskej, saleziánskej či inej). Pravoslávnym veriacim sa odporúča pomalé a dôkladné čítanie Biblie či Otcov, ale táto prax, hoci bola považovaná za naozaj skvelú, nebola braná ako nejaká ustanovená modlitba, ani nebola nijak systematizovaná či redukovaná na nejakú 'metódu'. Každý je podnecovaný k tomu, aby čítal spôsobom, ktorý je pre neho najlepší.

Ale zatiaľ čo pravoslávni nepraktizujú intelektuálnu meditáciu, majú iný spôsob osobnej modlitby, ktorý v pravosláví bol po mnoho storočí dôležitou súčasťou duchovného života - Modlitbu Ježišovu:

"Pane Ježišu Kriste, Synu Boží,
zmiluj sa nado mnou hriešnym."

Od tej doby sa občas hovorí, že pravoslávni nevenujú náležitú pozornosť osobe Vteleného Krista, a práve tu je dôležité spomenúť, že - táto celkom iste najtradičnejšia pravoslávna modlitba - je vo svojej podstate modlitbou kristocentrickou, modlitbou smerujúcou ku Kristovi a sústreďujúcou sa na Neho. Tí, ktorí vyrástli v tradícii Ježišovej modlitby, nemôžu nikdy ani na chvíľu zabudnúť na Vteleného Krista.

Veľa pravoslávnych veriacich užíva ako pomôcku k recitácii tejto modlitby Ruženec, ktorý je trochu inak usporiadaný, ako ten západný. Pravoslávny Ruženec je často vyrobený z vlny, a tak na rozdiel od toho s retiazkou a guličkami nevydáva žiadny zvuk.

Ježišova modlitba je modlitbou úžasných možností. Je modlitbou začiatočníka, ale aj modlitbou vedúcou do najhlbších tajomstiev kontemplatívneho života. Môže sa ju modliť každý človek, kedykoľvek a kdekoľvek: stojaci vo fronte, prechádzajúci sa, cestujúci v autobuse alebo vo vlaku, pri práci, keď nemôže v noci spať, vo chvíľach veľkej úzkosti, kedy nie je možné sa sústrediť na iné spôsoby modlitby. Ale zatiaľ čo samozrejme sa ju takto môže modliť každý kresťan vo voľných chvíľach, sú rôzne spôsoby recitácie tejto modlitby, opakovať rýchlejšie alebo pomalšie za sebou, užívať telesných cvičení, ktoré k tomu patria. Pravoslávni otcovia kládli dôraz na to, aby sa tí, ktorí sa Ježišovu modlitbu pravidelne modlia, zverili do rúk nejakého skúseného duchovného vodcu a nerobili nič zo svojej iniciatívy.

Pre niektorých prišiel čas, kedy im Ježišova modlitba 'vstúpila do srdca' tak, že už sa k modlitbe nemuseli nútiť, ale recitovali ju spontánne, a pokračovali dokonca keď písali alebo hovorili, modlili sa ju aj vo sne a ráno s ňou vstávali. Slovami Sv. Izáka Sýrskeho: "Keď sa Duch usídli v človeku, ten sa potom modlí ustavične, pretože sa v ňom Duch neustále modlí. Potom, ani keď spí, ani keď bdie, nič nemôže modlitbu od jeho duše oddeliť. Ani keď je alebo pije, keď si líha, keď sa zaoberá nejakou prácou, ani keď je ponorený v hlbokom spánku, vôňa modlitby neustále dýcha v jeho srdci." (Mystický poklad, vydané Wensincem, str. 174)

Pravoslávni veria, že v Ježišovom Mene je prítomná Božia moc, a tak vzývanie tohto Božského Mena pôsobí ako "viditeľné znamenie Božieho konania, istý druh sviatosti" (Un Moine de l'Église d'Orient, La Priére de Jésus, Chevetogne, 1952, str. 87). "Ježišovo Meno, prítomné v ľudskom srdci, mu odovzdáva moc zbožštenia ... Svetlo Ježišovho Mena, ktoré žiari skrze srdce, ožaruje celý vesmír." (S. Bulgakov, The Orthodox Church, pp. 170-171)

Tým, ktorí sa ju modlia neustále, rovnako ako tým, ktorí sa ju modlí len niekedy, je Ježišova modlitba veľkým zdrojom útechy a radosti. Slovami Pútnika: "A takto som začal teraz, a bez prestania budem opakovať Ježišovu modlitbu, ktorá je mi vzácnejšia a sladšia ako čokoľvek iného vo svete. Niekedy prejdem 43 až 44 verst denne a ako by som vôbec nechodil. Som si vedomý len skutočnosti, že hovorím svoju Modlitbu. Keď ma prenikne ostrý chlad, začnem sa modliť moju Modlitbu ešte úprimnejšie, a hneď sa zahrejem. Keď ma prepadá hlad, volám ešte častejšie Meno Ježišovo a zabúdam na svoju túžbu po jedle. Keď ochoriem a trápi ma reuma v chrbte a nohách, sústredím sa na Modlitbu, a už nevnímam bolesť. Keď ma niekto zraní, len si pomyslím 'Aká sladká je Modlitba Ježišova!' A krivda a rovnako tak aj zlosť odídu a ja na všetko zabudnem ... ďakujem Bohu, že teraz chápem význam týchto slov, ktoré som počul z Listov apoštolov - 'Modlite sa bez prestania.'" (1 Tes 5,17) (The Way of a Pilgrim, p. 17-18)